V marci tohto roka sa budú v Srbsku s najvyššou pravdepodobnosťou konať predčasné parlamentné voľby. Deklarovaným dôvodom návrhu na ich vypísanie sú údajné nezhody Srbskej pokrokovej strany (SNS) s koaličným partnerom ohľadom reforiem. Skutočným dôvodom je však pravdepodobne snaha SNS upevniť si moc, keďže by jej súčasná popularita umožnila zbaviť sa koaličného partnera a zostaviť vládu bez neho. Možno teda predpokladať, že bude po predčasných parlamentných voľbách vládnuť duumvirát Tomislava Nikolića (prezident Srbska, zakladateľ a prvý predseda SNS, ktorý naďalej kontroluje relevantnú časť straníckych výborov) a Aleksandra Vučića (prvý podpredseda srbskej vlády zodpovedný za obranu, bezpečnosť a boj proti korupcii a kriminalite a súčasne predseda SNS).
 
Ďalšou významnou udalosťou posledných dní je začatie prístupových rokovaní EÚ so Srbskom, ktoré prebiehajú od 21. januára tohto roka. Začatím rokovaní bolo Srbsko odmenené za „normalizáciu“ vzťahov s Kosovom v zmysle požiadaviek európskych lídrov. Obidve spomínané udalosti (návrh na vypísanie predčasných volieb a začatie prístupových rokovaní) medzi sebou úzko súvisia okrem iného aj preto, že sa popularita SNS viaže aj na pokrok v eurointegračnom procese „bez uznania nezávislosti Kosova“, čo sa prezentuje ako úspech prezidenta a SNS.
 
V súvislosti s týmito udalosťami sme podrobili analýze mocenské pozadie dvojice Nikolić – Vučić a ich doterajšiu európsku a kosovskú politiku. Spravili sme tak preto, že je v čase predčasného záveru vládneho obdobia ich materskej strany a pred predpokladaným začiatkom ich samovlády zrejme najvhodnejší čas na bilancovanie ich doterajšej činnosti. Výsledky analýzy sú takéto:
 
1. História mocenského pozadia tejto dvojice svedčí o tom, že Nikolić a Vučić v minulosti prijímali finančné dary prakticky z akýchkoľvek zdrojov. To ich nielen zaväzuje k protežovaniu vplyvných biznismenov s pochybnými aktivitami (šedá eminencia privatizácie v Srbsku Milan Beko, exportér zbraní do „zakázaných“ krajín Slobodan Tešić), ale aj výrazne kompromituje (dary od osôb z prostredia organizovaného zločinu, ako mafián a narkobarón Dejan Stanković Keka, člen jeho klanu a viceprezident klubu Crvena zvezda Slaviša Kokeza či pašerák a šéf severokosovského podsvetia Zvonko Veselinović). V neposlednom rade to spôsobuje, že za sebou nechávajú množstvo pomyslených mín, na ktoré opätovne narážajú vtedy, keď sa chcú zbaviť niektorého z predchádzajúcich vysoko vplyvných sponzorov (ako v súčasnosti najbohatšieho srbského biznismena Miroslava Miškovića).
 
2. Európska a kosovská politika Nikolića a Vučića spôsobila, že boli zo severu Kosova stiahnuté všetky srbské úrady a kontrola nad ním bola odovzdaná Prištine. Na tomto území, ktorého obyvateľstvo sa donedávna podriaďovalo jurisdikcii Srbska, sa dnes v zmysle „kosovských zákonov“ vytvára „srbská“ samospráva pôsobiaca v rámci „Kosovskej republiky“. To všetko za aktívnej asistencie Belehradu.
 
Európski hráči, s ktorými si Nikolić a Vučić pred krátkym časom trúfali zviesť úspešný boj o akceptáciu Srbska EÚ za minimálnych ústupkov vo vzťahu ku Kosovu, sú evidentne nielen silnejší, ale aj oveľa sofistikovanejší, než oni sami. Osobnostné vlastnosti a história tejto dvojice totiž svedčí o vyslovene malej miere sofistikovanosti (dobrej premyslenosti a rafinovanosti), čo v zápolení s lídrami EÚ o podmienkach „normalizácie“ vzťahov s Kosovom (popri objektívnych možnostiach a prostriedkoch) predurčilo Srbsko k prehre. Dosahovanie cieľov vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu súvisí s tým, že jeho podriadenie partikulárnym cieľom vládnucich elít korešponduje so záujmami silnejších a sofistikovanejšie konajúcich hráčov.
 
Podrobnejšie informácie môžete nájsť na stránke DespiteBorders.com v článku „Charakteristika mocenského pozadia Tomislava Nikolića a Srbskej pokrokovej strany a bilancia ich doterajšej európskej a kosovskej politiky“.